Centrálne zásobovanie teplom je predovšetkým ekologická investícia pre život ľudí v mestách. Ak dobre funguje, ide o najefektívnejší a zároveň najekologickejší spôsob vykurovania v husto osídlených častiach, pretože výroba tepla sa deje inde ako tam, kde ľudia bývajú. "Teplárne investujú nemalé fi nančné prostriedky do modernizácie a ekologizácie svojich tepelných sústav. Preto je škoda, keď sa bez rozmyslu a kalkulácií budujú malé plynové kotolne a iné zdroje," konštatoval Igor Stalmašek, generálny riaditeľ Žilinskej teplárenskej.
Akumulátor tepla - dokonale izolovaná nádrž vody (3 400 m3), ktorá si pri úplnom |
Posledné obdobie je pre žilinskú tepláreň mimoriadne hektické. Okrem modernizácie svojich technológií musí zároveň realizovať nevyhnutné ekologické opatrenia. Kým to prvé prinesie zvýšenie efektívnosti výroby, ekologizáciou svojho zdroja zabezpečí nielen plnenie prísnych emisných limitov, ale predovšetkým lepšie životné prostredie pre obyvateľov mesta Žilina. Z najdôležitejších opatrení je to inštalácia akumulátora tepla, modernizácia obehového a bagrovacieho čerpadla s frekvenčnými meničmi či inštalácia nového kondenzátora upchávkovej pary na turbogenerátore číslo 2 s cieľom predohriať vodu do kotlov a tým zvýšiť účinnosť zdroja. "V najbližšom období plánujeme optimalizovať vlastnú spotrebu odsírovacieho zariadenia, ako aj vlastnú spotrebu kotla K5. Veľký dôraz kladieme aj na zníženie strát v rozvodoch tepla. V poslednej dobe sme urobili generálne opravy parovodov na uliciach Hviezdoslavova, Veľká Okružná a na potrubných mostoch v areáli podniku," informoval Viliam Mrvečka, riaditeľ úseku Výroba a technika Žilinskej teplárenskej.
Odsírenie a denitrifikácia
Doteraz najvýznamnejšou akciou zrealizovanou v oblasti ekologizácie bola jednoznačne výstavba odsírovacieho zariadenia. Žilinská tepláreň ho ako prvá na Slovensku uviedla do trvalej prevádzky v roku 2011. Odsírovaním spalín došlo k zníženiu množstva oxidu siričitého vypúšťaného do ovzdušia minimálne o 75 %. V absolútnych číslach to predstavuje zníženie vypúšťaných emisií z pôvodných 1 700 ton ročne na súčasných 425 ton.
Nemenej dôležitou akciou, ktorá tepláreň v nasledujúcich mesiacoch čaká, je denitrifikácia troch kotlov, K1, K2 a K5. "Cieľom je znížiť tvorbu oxidov dusíka. Zredukuje sa tak ich ročná produkcia zo 430 na 106 ton, čo predstavuje štvornásobné zníženie vypúšťania oxidov dusíka do ovzdušia," vysvetľuje riaditeľ úseku Výroba a technika Viliam Mrvečka. Projekt, ktorý bude spolufinancovaný z prostriedkov EÚ, v súčasnosti začína svoju prvú časť pod názvom "Zmena výrobného procesu – Denitrifikácia kotlov K1 a K2 v ŽT, a.s. Žilina", kód projektu NFP24130120334. Jeho uskutočnením dôjde k zmene výrobného procesu spaľovacieho zariadenia kotlov. Tie budú takto schopné zabezpečovať väčšinu dodávky tepla pri použití hlavného paliva, ktorým je hnedé uhlie, a pritom dodržiavať emisné limity.
Zrekonštruovaný potrubný most v areáli Žilinskej teplárenskej. |
Pre ľudí žijúcich na sídliskách je dôležité, že teplo v ich bytoch sa vyrába na inom mieste, ako žijú. Práve táto skutočnosť sa priaznivo odzrkadľuje na kvalite vzduchu, ktorý dýchajú.
Žilinská teplárenská je centrálny zdroj výroby tepla, a tak je po environmentálnej stránke zaradená ako veľký zdroj znečisťovania ovzdušia. Preto musí plniť najprísnejšie emisné limity. Jej činnosť je pod neustálou kontrolou orgánov životného prostredia, čo pri malých zdrojoch tepla neplatí. V takomto prípade môže nastať situácia, kedy jedna veľká tepláreň vypúšťa do ovdušia menej škodlivých látok ako väčší počet malých tepelných zdrojov.
Vladimír Tošovec
Foto: Žilinská teplárenská
zdroj: Žilinský večerník, 25/3/2014