en-flag

História

ZROD



historia011 9 5 5 – 1 9 6 1

Investičný zámer

O výstavbe tepelného zdroja sa v rámci SSE začalo uvažovať už v roku 1955.
Zámerom bolo jednak nahradiť lokálne kotolne, (ktoré značne znečisťovali okolie a znepríjemňovali život), ale hlavne zabezpečiť dodávanie tepelnej energie pre miestny rozrastajúci sa priemysel.

1 9 6 0 - 1 9 6 1
Investičný zámer výstavby teplárne vypracoval odbor investícií v š.p. SSE a po prekonzultovaní s predstaviteľmi mesta Žilina bola realizáciou projektu poverená autorizovaná projekčná organizácia Energoprojekt Praha.

 

ŠTART

1 9 6 4 – 1 9 6 9
I.etapa výstavby

historia02

Generálne riešenie počítalo s inštaláciou dvoch kotlov s výkonom po 75 t/h a jednej 12 MW protitlakovej turbíny. Výstavbou teplárne bolo poverené Riaditeľstvo budovaných elektrární Praha (neskôr premenované - Výstavba energetických závodov, Praha). Dodávateľom stavebnej i technologickej časti parovodných rozvodov sa stal Váhostav Žilina.
Pred ukončením I. etapy bol v rámci podniku SSE Žilina vytvorený k 1. 1. 1967 samostatný závod Tepláreň Žilina, v ktorom ku koncu roku pracovalo 140 zamestnancov.
Dôležité bolo zaistenie prípravy obslužného personálu. Podarilo sa získať 20 v prevádzke osvedčených pracovníkov z Teplárne Martin, ako aj niekoľkých odborníkov z energetických prevádzok z okolitých závodov, hlavne Chemicelulózy a Považských chemických závodov. Ostatní pracovníci boli získaní z voľného náboru a boli zaškolení v sesterských teplárenských prevádzkach alebo priamo na pracoviskách novej teplárne.

1 9 6 4
štart budovania I. etapy – kotly K 1, K 2 a turbína TG 1

1 9 6 6
Dobudovanie parovodu po Hviezdoslavovej ulici až po podnik Slovena v dĺžke 2 962 m
Parovod do Chemicelulózy ako prvého odberateľa pary pre technológiu

1 9 6 7
marec - uvedenie do prevádzky K 1 – výkon 75t/h (58,25 Mwt)
august - uvedenie do prevádzky K 2 – výkon 75t/h (58,25 Mwt)
október - uvedenie do prevádzky TG 1 - výkon 12 MW
napojenie parovodu od Štefánikovho nám. (býv. Gottwaldove) po sídlisko Hliny III, v celkovej dľžke 2 902 m

1 9 6 8 – 6 9
zlepšený stav prevádzky a stabilizovaná kvalita personálu, čo dokumentujú aj prevádzkové hodiny kotla K 1 – 5 982 hod. a K 2 – 6 938 hod.

noví odberatelia: Avia, vydavateľstvo Pravda
vybudovaný hlavný tepelný rozvod pre sídliská Hliny 8 a Hliny 6 v celk. dĺžke 2 015 m.


historia03Palivovú základňu výroby tvoril hnedouhoľný prach, dodávaný SD Chomutov – Tušinice, zakurovanie kotlov a stabilizáciu zabezpečoval ľahký vykurovací olej (LVO). Niekoľkomesačné obdobie po uvedení kotla K 1 do prevádzky bolo poznačené veľkou poruchovosťou kotla, aj pomocných prevádzok, čo sa prejavilo nespokojnosťou a nedôverou v spoľahlivosti dodávky tepla u odberateľov. Táto situácia sa vyriešila sprevádzkovaním kotla K 2.

Po zlepšení celkovej kvality dodávok tepla odberatelia začali vo väčšej miere oceňovať výhodnosť centrálneho zdroja oproti nutnosti rekonštrukcie a opráv vlastných dožívajúcich a neekonomických tepelných zariadení.

 

RAST

1 9 7 0 - 1 9 8 1
II.etapa výstavby

V roku 1969 bola kapacita oboch kotlov plne vyčerpaná. Vzhľadom na plné využitie tepelného výkonu bolo nevyhnutné realizovať II. etapu výstavby. Inštalovali sa ďalšie dva kotly, jeden turbogenerátor a podstatne sa rozšírili parovodné siete. Stavebným dodávateľom bol Váhostav Žilina a generálnym dodávateľom technológie ČKD Dukla Praha. Bola realizovaná ako opakovaný projekt I. etapy výstavby teplárne. Naďalej sa udržala palivová základňa na báze hnedouhoľného prachu.

1 9 7 0
štart budovania II. etapy - kotly K 3, K 4 a turbína TG 2
výstavba parovodu (zdvojený rozvod pre horúcovod) pre VŠDS Vlčince v dĺžke 959 m.

1 9 7 3
uvedenie do prevádzky K 3 – výkon 75t/h (58,25 Mwt)

1 9 7 4
uvedenie do prevádzky K 4 – výkon 75t/h (58,25 Mwt)
uvedenie do prevádzky TG 2 – výkon 12 MW
parovod - vývod na Štefánikovo nám. v dĺžke 1 305 m, čím sa dosiahlo zokruhovanie parovodov po Hviezdoslavovej a Štefánikovej ulici.


1 9 7 8


historia04postupne sa dobudovali (od roku 1972) tepelné rozvody pre sídlisko Vlčince a dosiahli dĺžku 3 681 m

1 9 7 9
výstavba parovodu od meracej šachty Vlčince po Športovú halu Bôrik v dĺžke 806 m.
z dôvodu nedostatku teplného výkonu v zimných špičkách došlo k inštalácii mobilného kotla KAH 25 t/hod - špičkový zdroj presunutý z JE Jaslovské Bohunice. Uskutočnila sa výmena olejových horákov za plynové a prevádzka sa riadila použitím priemyselnej televízie priamo z tepelnej dozorne.


Plynofikácia kotlov – zvýšenie spoľahlivosti dodávky tepla
dvojpalivová základňa, kombinované spaľovanie uhlie – plyn, (resp. 100% plyn)
ľahký vykurovací olej bol nahradený zemným plynom
prachovo-plynové horáky sa postupne namontovali na všetky štyri kotly
vyššia disponibilita a spoľahlivosť prevádzky kotlov aj napriek znižovaniu kvality pevného paliva – uhlia

Po skončení výstavby II. etapy sa prevádzka plne stabilizovala tak v oblasti technologickej, ako aj personálnej a dosahovali sa vynikajúce hospodárske výsledky. Dosiahol sa cieľ, ktorý bol stanovený v projekte teplárne – zabezpečiť spoľahlivú dodávku tepla odberateľom nielen čo do množstva a kvality, ale hlavne dosiahnúť požadované parametre aj pri zhoršujúcej sa kvalite pevného paliva.

 

MAXIMÁLNA KAPACITA




1 9 8 2 – 1 9 9 0

III.etapa výstavby

3 etapa vystavbyNa začiatku 80. rokov tvorila žilinská tepláreň so svojimi výrobnými kapacitami a dosahom svojich tepelných rozvodov dôležitú súčasť energetického potenciálu mesta Žiliny. Vybilancovaním tepelného výkonu zdroja sa už v r. 1981 stal realitou zámer ďalšieho rozšírenia výrobných kapacít v rámci vybudovania III. etapy. Projekt bol založený na pôvodnej jednopalivovej základni (uhoľný prach). Generálnym dodávatel’om akcie boli opäť žilinský Váhostav pre stavebnú časť a pražský ČKD Dukla pre dodávku technológie.

1 9 8 2
štart budovania III. Etapy v rozsahu:


K 5 – vysokotlaký kotol, výkon 150 t/h (117 MWt),
K 6 a K 7 – stredotlaké špičkové kotly, výkon á 75 t/hod (53 MWt),
turbína TG 3 - výkon 25 MW,
postavenie 192 m vysokého komína (pre lepší rozptyl spalín),
rozšírenie zauhľovania,
nová chemická úprava vody,
rozšírenie vlečkového systému s rozmrazovacím tunelom,
Nové odpopolkovnie + odkalisko Rosina
Nová VS + horúcovod Vlčince

1 9 8 4
uvedenie do prevádzky K 5 - výkon 150 t/h (117 MWt)

1 9 8 5
dobudovaný parný tepelný napájač pre sídlisko Solinky v dĺžke 4 551 m.
sídlisko Vlčince prešlo z parného média na dodávku tepla v horúcej vode

1 9 8 6
uvedenie do prevádzky K 6 – výkon 75t/h (58,25 Mwt)
uvedenie do prevádzky K 7 – výkon 75t/h (58,25 Mwt)
uvedenie do prevádzky turbogenerátora TG 3 - výkon 25 MW

1 9 8 8
Dosiahol historicky najvyšší objem výroby – 5 304 900 GJ

1 9 8 9
rozšírenie regulačnej stanice plynu, • u kotlov K5,K6,K7 – je plynovou prevádzkou možno pokryť asi 30% menovitého plynu

Uvedením do prevádzky výrobných a technologických zariadení III. etapy v roku 1986 dosiahol tepelný výkon kotlov pre dodávku tepla odberateľom i na výrobu elektriny hodnotu 600 t/hod (456,0 MWt) a elektrický výkon inštalovaných turbogenerátorov 49,0 MW.

 

MODERNIZÁCIA


1 9 9 0 - 2 0 0 2
Začiatok 90. rokov bol charakteristický poklesom produkcie energií. Spôsobil ho útlm tepelného konzumu spojeným s recesiou hospodárstva a znižovaním energetickej náročnosti jednotlivých odberateľov. Nastal čas vyhodnotenia nových vplyvov, ktorý priniesol zistenia o potrebe zefektívnenia výrobných ako aj riadiacich činností. Odštartoval proces postupnej rekonštrukcie a modernizácie kotlových zariadení, elektrostatických odlučovačov, zavádzanie moderných riadiacich systémov.

1 9 9 2 – 1 9 9 5
likvidácia morálne a fyzicky opotrebovaných zariadení
rekonštrukcia, modernizácia (plynofikácia) K 1 a K 2
ekologizácia zdroja podľa nových noriem o ovzduší a odpadoch
celková dĺžka primárnych rozvodov (1992) : horúcovod 6 060 m, para 14 528 m
teplo sa dodáva do 140 odberných miest, vrátane 19 232 bytových jednotiek

1 9 9 7 - 1 9 9 8
rekonštrukcia a modernizácia (plynofikácia 100%) K 5 – dvojpalivová základňa
zmena palivovej základne na nízkosírnaté uhlie dodávané Sokolovskou uhelnou, a.s.

2 0 0 1
príprava modernizácie K 3
rast produkcie elektrickej energie
zavádzanie EMS (Environmental Management System) - systém riadenia činností z hľadiska ochrany, tvorby a monitorovania životného prostredia

2 0 0 2
generálna oprava + modernizácia TG3
generálna oprava elektroodlučovača na kotli K2
generálna oprava elektroodlučovača na kotli K5

 

 

 

Naša adresa

ŽILINSKÁ TEPLÁRENSKÁ, a.s.

Košická cesta 11

Žilina

011 87

e-mail:  Táto adresa je chránená pred robotmi nevyžiadanej pošty. Ak ju chcete vidieť, musíte mať povolený JavaScript.

 

 

Dôležité kontakty

 Zákaznícka linka
 24 hod. služba

Tel: 041/5064 222


 Pracovná doba:
 Po – Pi, 8h – 16h

Tel: 041/5064 240



 Mimopracovná doba:
 Recepcia/vrátnica:

Tel: 041/5064 288